vladokubik

Kocky osudu sa nemilo zahrali aj s ďalším športovcom, ktorého čas bol naplnený podstatne skôr ako sa očakávalo. V tomto prípade sa zdravotné problémy objavili už skôr, no aj napriek nim zvíťazila láska k športu a svojej práci. Bojovnosť a buldodžia povaha boli pre tohto chlapíka typickou známkou aj v ľadovom ringu, a to potvrdil aj mimo neho. V boji o svoju kariéru však vsadili príliš veľa. Priekopník novodobého lotyšského hokeja, však bol príkladom pre všetkých športovcov nie len pred oddanosť svojmu milovanému športu, ale aj pre ochotu pomôcť druhým. Jeho práca pre charitu bola v Lotyšsku veľmi známa a hlavne jeho finančná podpora pre týranie deti v jeho vlasti. Aj napriek čistým úmyslom, nezvládol svoj boj o život a podľahol smrti vo veku 31 rokov – Sergejs Žoltoks.

Lotyš v sovietských farbách

 Mladý hokejista z Lotyšska to v dobách Sovietskeho zväzu samozrejme nemal ľahké a pokiaľ sa chcel presadiť aj v národnom tíme medzi ruskými borcami, tak musel vynaložiť aspoň dvojnásobnú snahu. Rodákovi z Rigy sa to však podarilo. Na vtedajšom najvyššom podujatí hráčov do osemnásť rokov, európskom šampionáte, sa Sergejs predstavil vo farbách Sovietskeho zväzu a patril medzi lídrov mladých sovietov. S desiatimi bodmi bol druhým najproduktívnejším hráčom svojho národného výberu a direktoriát ho vybral do All-star tímu turnaja. V ďalšej sezóne ešte len v osemnástich rokoch sa už pravidelne v drese rižského Dinama predstavoval v najvyššej súťaže a nechýbal ani na dvoch nasledujúcich majstrovstvách sveta do 20 rokov vo farbách sovietskej zbornej. Po druhom turnaju si ho v roku 1992 vybral v 3. kole z celkovo 55. miesta Boston Bruins v drafte NHL. Po páde komunistického režimu mu nič nebránilo, aby si hneď po drafte pobalil veci a zamieril za oceán do najlepšej ligy sveta.

Smer Amerika 

 Začiatky nebývajú ľahké, a pre eúrópskeho hráča v NHL duplom nie, ale Bruins to „Žolimu“ uľahčili, keďže si z Rigy okrem neho vybrali aj Grigorijsa Pantelejevsa, aby si mladí Lotyši „za veľkou mlákou“ rýchlejšie zvykli.  Hneď v prvej sezóne sa ešte nepresadili do prvého tímu NHL natrvalo, no na prekvapenie všetkých zo zámorským štýlom sa lepšie vyrovnával Pantelejevs, a tak zákonite dostával aj viac priestoru v prvom tíme. Sergejs odohral len jediný zápas v drese Bruins a na svoju šancu čakal na farme v Providence. V sezóne 1993/1994 to už bolo z pohľadu štartov lepšie lotyšský mladík dostal príležitosť v 24 zápasoch, avšak bodoval len v troch prípadoch. Stále sa v kolotoči NHL nedokázal presadiť a väčšinu času strávil v AHL, no tentokrát mu robil spoločnosť aj jeho krajan, keďže druhá sezóna v zámorí nevyšla vôbec ani Pantelejevsovi, a tak si ju odkrúžil hlavne v AHL. Sezónu si spestrili aspoň tým, že si obaja prvýkrát obliekli národný dres lotyšskej reprezentácie, no na postup medzi elitu nestačila ani pomoc hráčov zo zámoria. Žoltoks strávil ešte aj nasledujúcu sezónu v štruktúrach Bruins no do NHL sa už nepozrel a preto prišla výmena. Do svojich radov ho získali ottawskí senátori. Po ďalšom roku čakania sa ale dočkal. V sezóne 1996/1997 sa naplno etabloval do NHL a v drese Senators odohral 57 zápasov a zaznamenal 28 bodov, konečne tak začal napĺňať svoj osud a ťažké roky ktoré strávil v nižších zámorských súťažiach sa mu začali vracať, lebo od tejto sezóny už bol pravidelne hráčom prvých tímov v NHL.   

 V NHL však boli jeho úlohy trochu rozdielne od mládežníckych reprezentácií a AHL. Počas svojho pôsobenia v NHL patril zo začiatku hlavne medzi hráčov 4. Formácie, no postupom času sa vypracoval aj ku zbieraniu kanadských bodov, no jeho hlavnou úlohou boal defenzívna práca. Za roky v NHL sa vypracoval medzi najlepšie brániacich útočníkov svojho času. Bojovník, ktorý nevypustil osobný súboj, platný v rohoch klziska, na vhadzovaniach a s perfektným „back-checkom“ bol ako stavaný na štýl hokeja na úzkom klzisku a svoje úlohy spĺňal do bodky. Po dvoch sezónach v Ottawe a následne 2 a pol roku v Montreale, v ktorých spĺňal najmä defenzívne úlohy hráčov z poslednej formácie mu svitlo na lepšie časy. Pol sezóny v drese Edmontonu Oilers naznačilo, že Žoltoks nie je hráčom len na čiernu robotu. Na nazbieranie 20 bodov potreboval 37 zápasov, čo bola veľmi slušná bilancia.

Životný klub 

 Pred sezónou 2001/2002 sa stal voľným hráčom a po jeho službách vtedy siahol tím z Minnesoty, ktorý začínal budovať svoj káder, keďže to bola ešte len druhá sezóna Wild v profilige.  Žoltoks sa tak v jednom tíme stretol s Mariánom Gáboríkom a Ľubomírom Sekerášom. Roky strávene v Minnesote boli, po hráčskej stránke, určite najlepším v jeho živote. Hneď v prvej sezóne v tíme „divochov“ dosiahol svoje osobné maximum v NHL a s 39 bodmi sa stal štvrtým najproduktívnejším hráčom Wild. Okrem bodov však patril medzi najlepších hráčov na buly a samozrejme k najvyťažovanejším na oslabeniach. Jeho neoceniteľné skúsenosti do mladého tímu perfektne zapasovali. Aj preto sa hneď o rok nato stal asistentom kapitána v organizácii Wild.  Sezóna 2002/2003 bola dvojtvárna. Minnesota v nej dosiahla obrovský úspech, s ktorým nikto nerátal. Tím okolo Gáboríka sa dostal až do konferenčného finále. Už v svojej tretej sezóne sa podaril „divochom“ takýto úspech a tím, ktorý každý odpisoval bol zrazu na výslní NHL. Wild mali systém založený na disciplinovanej hre, výbornej defenzíve so skvelým brankárom Rolosonom a rýchlym prechodom do protiútokov. Štýl ako uliaty pre lotyšského rodáka a rýchlíkov ako Gáborík. V konferenčnom finále relatívny nováčik však už nestačil na mocných kačerov z Anaheimu. Bola to fantastická sezóna pre celý klub a aj pre Sergejsa, opäť si vylepšil osobné maximum na 42 bodov. Mohlo by tých bodov byť aj viac, no na začiatku roku 2003, športovca v najlepších rokoch, začala limitovať únava. Na niekoľko dní bol hospitalizovaný a vyradený z kolotoča zápasov, dlhšia pauza však neprichádzala do úvahy Wild hrali životnú sezónu, Žoltoks, tak napriek podlomenému zdraviu opäť naplno vhúpol do bojovo Stanley Cup. Oplatilo sa, v Play Off sa stal štvrtým najproduktívnejším divochom. Lepší ako on boli vtedy len hráči zo smrtiaceho prvého útoku Minnesoty. Walz, Brunette a Gáborík.

 Kvôli chorobe však nestihol úvod ďalšej sezóny a lekári mali podozrenie v prípade mladého športovca na nepravidelnú činnosť srdca, odporúčalo sa ukončenie kariéry, no oficiálne potvrdené nič nebolo, a tak Sergejs pokračoval v kariére. Minnesota v ďalšej sezóne už nedosiahla na Play off, a tak pred „deadlinom“  prestupov v NHL získal „Žoliho“ Nashville. Skúseného centra predátori potrebovali ako soľ, no tak ako Wild, tak aj Žoltoks v tejto sezóne nebol stopercentný, a tak kvôli zdravotným problémom s Predators veľa vody vo vyraďovacej fáze nenamútili a vypadli už v prvom kole. Nie najlepšiu sezónu zakončil Lotyš v drese svojho národného tímu na majstrovstvách sveta. Aj napriek zdravotným problémom a nie najvydarenejšej sezóne, prišiel si splniť povinnosť, ktorú mal voči svojej vlasti. Z pozície kapitána národného tímu doviedol Lotyšov za skvelým úspechom. Tím z Pobaltia sa dostal až do štvrťfinále a skončil na výbornom siedmom mieste. Bolo to dovtedajšie najlepšie účinkovanie Lotyšska na svetom šampionáte a štvrťfinálový zápas proti Švédom bol zároveň posledný pre Žoltoksa v reprezentačnom drese.

Návrat domov 

 V sezóne 2004/2005 v NHL nastala výluka, po nepodpísaní kolektívnej zmluvy medzi NHL a hráčskou organizáciou. Lotyšský kapitán ako správny patriot zamieril do materského klubu Riga 2000, ktorý v tom čase pôsobil v otvorenej bieloruskej lige. Tento tím viedol slovenský kouč Július Šupler, a ten bol zároveň posledným trénerom lotyšskej legendy. 3. novembra 2004 hral rižský tím v Minsku a päť minút pred koncom stretnutia pochytila prvého centra hostí nevoľnosť a závrate, a tak sa po dohode so slovenským trénerom vybral predčasne do kabíny. Do šatne svojho  tímu však nedošiel. Cestou skolaboval na chodbe, lekári sa ho snažili asi hodinu oživovať, no napriek ich snahe sa nepodarilo Sergejsa prebrať.

 Po jeho smrti sa opäť vynorilo obrovské množstvo pochybností. Špekulovalo sa o dopingu, ale aj o pochybení lekárov v NHL, keďže problémy so srdcom vykazoval Žoltoks už skôr. Natískala sa otázka, či sa smrti lotyšského kapitána nedalo predísť?! Odpoveď však už ostane len v teoretickej rovine, život, 31 ročnému otcovi dvoch detí, ktorý skonal v dôsledku srdcovej arytmie, to už život nevráti.