vladokubik

Keď sa povie 7.september 2011, každému hokejovému fanúšikovi na Slovensku prebehne mráz  po chrbte. Áno, je to deň, kedy pri tragickej nehode zahynula posádka lietadla Jak-42, na ktorej palube bola aj legenda nášho hokeja – Pavol Demitra. No verejnosti by bolo dobre ozrejmiť aj príbeh iného člena tímu Lokomotívu Jaroslavl, ktorý tiež za 30 rokov svojho života to nemal vôbec jednoduché, a aj keď nedosiahol možno takých kvalít ako Palko, život sa s ním kruto zahrával. Príbeh, ktorý ma zaujal a nie je zrejme hokejovej verejnosti u nás až tak známy je život brankára ruského tímu, držiteľa zlata z olympiády, z majstrovstiev sveta aj švédskej Elitserien Stefana Liva.

Náročné detstvo

Jeho život sa začal 21. Decembra 1980 v poľskom meste Gdynia pod menom Patryk Sliz.  Prístavné poľské mesto odštartovalo jeho neľahký osud. No dlho sa v ňom neohrial a už putoval do sirotinca v neďalekom Gdansku. Tu sa však na neho po prvýkrát usmialo šťastie, ktoré znamenalo aj pomyselnú šancu na lepší život. Keď mal Stefan, vtedy ešte Patryk, dva roky adoptovala si ho švédska rodina Livovcov, ktorá ho zahrnula obrovskou láskou a dala mu meno Stefan Daniel a taktiež ich priezvisko. Stefan sám neraz prehlásil, že za všetko čo v živote dokázal, vďačí svojím adoptívnym rodičom, bez ktorých by z neho určite nevyrástlo to čím je. No aby zároveň nezabudol odkiaľ prišiel, sám aj uvádzal svoje pravé krstné meno, teda jeho celé meno na matrike bolo uvedené ako Stefan Daniel Patryk Liv. Príbeh nechceného chlapca sa tak mohol začať rozvíjať do výšin.

Hokejový vzlet

 Jeho hokejové kroky začínali v malom klube HC Dalen. Tím hrával až v tretej najvyššej dorasteneckej súťaži, no aj napriek tomu, už vtedy pozornosti väčších tímov nemohlo újsť to, že v ich bránkovisku stoji len 13 ročný chlapec. V mládežníckych kategóriách HV 71 Jonkoping to však tiež nemal jednoduché musel súperiť so staršími konkurentmi, aby si miesto medzi tromi tyčami vybojoval. Bol však pracovitý a trpezlivý, vedel, že jeho šanca dostať sa do seniorského tímu je veľká. V sezóne 1999/2000 prišla jeho prvá príležitosť zachytať si medzi mužmi. Najprv odchytal 9 zápasov na hosťovaní v Allsvenskan za Tranas a následne prišli aj prvé zápasy v najvyššej švédskej lige za HV 71. Liv sa hneď stal veľkou hviezdou súťaže. Rok 2000 bol pre neho ako splnenie sna. Najprv v januári nastúpil na prvý zápas Elitserien, potom v júni bol draftovaný do NHL, keď si ho v štvrtom kole zo 102. miesta vybral Detroit Red Wings a následne v novembri odchytal svoj prvý reprezentačný zápas za tri korunky proti Česku. V sezóne 2001/2002 teda vo svojej druhej kompletnej sezóne vo veku 21 rokov sa stal najlepším brankárom súťaže a zachytal si dokonca aj v dvoch zápasoch na MS 2002 v Goteborgu, kde Švédi získali bronz. O dve sezóny na to, po deviatich rokoch, vychytal pre „modrých býkov“ švédsky titul a opäť sa predstavil na svetovom šampionáte, kde pre zmenu získal striebro.  Na šampionáte bol však vo veľkom tieni Henrika Lundqvista a tento tieň na neho dopadal aj po zvyšok jeho reprezentačnej kariéry. Možno aj to, že na týchto majstrovstvách si veril na post jednotky, čo nevyšlo, malo vplyv na budúcu sezónu. Švédsky majster a veľký favorit pre sezónu 2004/2005 sa nedostal ani do PLAY-OFF a čisté svedomie určite nemal ani reprezentačný gólman. Po rokoch úspechov, prišla facka a bolo treba pokračovať naďalej v tvrdej práci. To sa mu vrátilo, akoby všetko zlé a celý neľahký Stefanov osud mu život vvnahradil v roku 2006. HV síce titul nezískalo a ani Liv žiadne individuálne ocenenie, no získal niečo oveľa cennejšie. V silnej konkurencii sa najprv dostal na Olympiádu do Turína, kde odchytal jeden zápas a Švédi nakoniec získali zlato a taktiež jeden zápas odchytal aj na majstrovstvách sveta, kde boli Švédi tiež zlatí. Jeho kariéra rozkvitala v tomto období každým dňom a po fantastickom roku sa ozvali z Detroitu, že majú o služby poľského rodáka záujem, Liv v máji 2006 podpísal dvojcestnú zmluvu na jeden rok. V tom čase bolo ale presadiť sa v prvom tíme prakticky nemožne. Jasnou jedničkou Wings bol Dominik Hašek a dvojkou Chris Osgood, takže Stefan putoval na farmu do Grand Rapids Griffins. No v AHL to tiež nemal jedoduché, o post v bránkovisku súperil s momentálnou jednotkou Detroitu Jimmym Howardom. S Howardom si zápasy podelili a štatistiky tiež neboli zlé, no Stefan vedel, že tadiaľ cesta nevedie. Liv to v kariére skrátka nemal ľahké na konkurentov, v NHL v tom čase nabitý Wings s Haškom, Osgoodom či Howardom, v reprezentácií dvojka za Lundqvistom. Status reprezentanta v tejto sezóne stratil a chcel ho získať znova späť, preto zvolil cestu do známeho prostredia a vrátil sa do Jonkopingu. To bolo tým najlepším čo mohol spraviť! Návrat do škandinávskej krajiny, ktorá mu bola naklonená, bol ovenčený úspechmi. Už v prvej sezóne po návrate zo zámoria získal v švédsku s HV titul, pre klub tretí, pre neho druhý, v tejto sezóne bol vyhlásený dokonca za najlepšieho  hráča sezóny. V ďalších dvoch ročníkoch naďalej stál pri úspechoch klubu, v sezóne 2008/2009 jeho tím našiel premožiteľa až vo finále a skončil druhý, v sezóne ďalšej si pripísal na svoje konto ďalší titul s modro-žltými. No počas týchto rokov bol aj znova pevnou súčasťou národného tímu. Avšak opäť to všetko nebolo podľa predstáv. Na MS 2009 mal byť opäť jednotkou reprezentačného výberu, a tak aj začal, no počas turnaja o post prišiel s prekvapením sezóny Jonasom Gustavssonom, ktorý mal famóznu formu počas celého roku, a tak ako jeho Färjestad porazil HV v lige, tak aj Gustavsson porazil Liva na medzinárodnom fóre, no v zápase o bronz znova šiel do brány Liv a Švedsko získalo ďalší cenný kov. Stefan Liv bol bojovník a do švédskeho výberu proste patril, a tak ho tréneri nemohli opomenúť ani pri skladbe tímu na Olympiádu do Vancouveru v roku 2010, kde si síce nezachytal no opäť patril do spoločnosti najlepších hráčov sveta.

Ruská anabáza

Po sezóne, v ktorej získal titul a dostal sa znova na olympiádu, premýšľal Stefan nad ďalšou výzvou, ktorú by bol ochotný podstúpiť, a ktorá by ho mohla v kariére posunúť opäť o niečo vyššie. A tou novou výzvou bola KHL. Ponuka z Novosibirsku bola lákavá po každej stránke, skúsiť niečo nové, lepší plat, lepšia liga. Tak prečo nie? Sibir pred sezónou nemal veľké ciele a dostať sa do Play Off by bolo splnením veľkého sna. Sezóna však tímu vyšla na výbornú. Tím okolo skvelo chytajúceho Liva sa dostal do vyraďovacích bojov, tam stroskotal už v prvom kole, no výkony brankára tohto klubu rozvírili hladinu. Stefan sa ešte počas famóznej sezóny v Novosibirsku dostal do All Star Game KHL a po sezóne sa stal na trhu žiadaným artiklom. Posun v jeho kariére bol zaručený, špekulovalo sa o návrate do NHL, ale oveľa aktuálnejšie to vyzeralo na prestup v rámci KHL ku kvalitnejšiemu účastníkovi. Tak sa aj stalo, v lete 2011 podpísal ešte netušiac „doživotný“ kontrakt, s ašpirantom na Gagarinov pohár, Lokomotivom Jaroslavl.

Následky všetci dobre poznáme. Spomínaný 7.september sa stal osudný pre tím Lokomotivu a aj pre Stefana Liva. Prvý zápas, ktorý mal v drese Jaroslavlu absolvovať v Minsku sa neuskutočnil a jeho sútažný dres si nikdy neobliekol. Stefan bol uctený podobne ako Pavol Demitra na Slovensku. Úvodné kolo ročníka 2011/2012 v Elitserien sa začalo minútou ticha a samozrejme dres s číslom 1 už neoblečie žiadny hráč HV 71, dovtedy ho nosil Daniel Larsson, no ešte pred vyradením sa čísla dobrovoľne vzdal. Taktiež je po Livovi vo Švédsku pomenovaná aj cena pre najužitočnejšieho hráča play-off. Spomínaný brankár Howard nosil na prilbe iniciály SL a sám priznal, že za rok v Grand Rappids sa so Stefanom veľmi spriatelili. Liv po sebe na svete nechal manželku a dve malé deti, momentálne 6 – ročného Hermana a 4-ročného Harryho. Stefan Liv sa stal legendou Kinnarps Areny v Jonkopingu, kde hrajú miestny HV a je namieste spomenúť, že od jeho odchodu z klubu „modrí býci“ nezískali titul.